Náš Marek sa poponáhľal a tak som už od 15. apríla maminou.
(Originálny termín bol 3. júl.)
Boli sme na Veľkú noc u rodičov v Liptovskom Hrádku, v sobotu v noci o tretej mi začalo byť zle, bolelo ma brucho aj chrbát (ale sme si mysleli, ze je to z toho, čo všetko som deň predtým pojedla). Ráno okolo desiatej sme to už nezvládli a išli sme na pohotovosť do Liptovského Mikuláša (na gynekológiu - inak fakt veľmi prijemní doktori aj sestričky). Tam mi namerali prvý tlak 210/130, potom ďalší cca 180/110. Urobili mi nejaké krvné rozbory aj ultrazvuk a ozvy srdiečka. Primár nám povedal, že by sa rád mýlil, ale podľa neho ide o HELLP syndróm, s ktorým sa stretol asi 5 x v živote a keďže bábo je ešte malé (podľa odhadu 1,2 kg), treba isť do nemocnice, kde sa oň budú vedieť postarať (lebo ak ozaj ide o túto diagnózu, tak budem musieť ešte v ten den porodiť). Podotýkam, že týždeň predtým som bola na kompletnom internom vyšetrení, kde boli všetky hodnoty viac-menej v norme. V Mikuláši som ich mala už 10-násobne prekročené. Čiže sme okamžite sadli do auta a šli do Bratislavy (stále dúfajúc, že mi je zle len od toho jedla). V Bratislave sme prišli na Antolskú (trvalo nám to 3 h 15 min.) a tam som po rozboroch mala tie hodnoty krvi ešte zdvojnásobené oproti Mikulášu a povedali mi, ze rozhodne musím porodiť, lebo bábu 24 hodín nepomôže a ja dovtedy skolabujem. Takže som ešte v ten den o 18:45 porodila cisárskym rezom. Potom som bola 2 dni na AROe a následne ma preložili na šestonedelie, kde sa na mňa boli pozrieť asi všetci doktori z nemocnice a dostala som kopu infúzií a dve transfúzie krvi. Ale tuším ma z toho dostali, aj keď asi budem rôzne ambulancie v nemocnici ešte nejakú dobu navštevovať :-).
Tým, že ja som bola na AROe, nášho drobčeka videl prvý tatino, odfotil ho a priniesol mi ho na foťáku ukázať. (Inak tatino mal do istej miery najťažšiiu pozíciu, lebo fungoval medzi mnou a naším drobčekom a nevedel nič ovplyvniť. Ale veľmi si ho za to vážim, je to ten najlepší manžel aj tatino na svete!)
Náš krásny maličký Marek mal pri narodeni 34 cm a 1,15 kg, hneď po pôrode ho odviezli na detskú JIRS. Na začiatku za neho dýchal prístroj, postupne ho odpájali a teraz sa veľmi tešíme, že už dýcha sám. Najskôr schudol postupne na 940 g, teraz už postupne priberá - kŕmia ho mojim mliečkom (odsávam) cez sondičku priamo do žalúdka a postupne mu zvyšujú dávku, tak sa tešíme, keď už bude krásny veľký. Na detskej JIRSke sú inak úžasné doktorky aj sestričky, my tam za malým každý deň chodíme aj telefonujeme.
Ten začiatok bol strašne ťažký, ja som absolútne nebola schopná zdvihnúť telefón bez toho, aby som sa rozplakala, ale odkedy malý sám dýcha, tak veríme, že to dobre dopadne, ze bude pekne papať a vyrastie. Tak nám držte palčeky.
Grétka
Marekov príbeh nájdete aj na www.rodinka.sk:
Grétka počas tehotenstva skoro zomrela! Môže za to Hellp syndróm.
Toto je jeho denníček (od narodenia az doteraz): https://marek.balat.sk/marek/o-
a tu sú fotky z prvých dní: https://marek.balat.sk/marek/
a jeho web: www.marek.balat.sk
